V 30. rokoch minulého storočia sa odohral nezvyčajný experiment so šimpanzom a ľudským dieťaťom. Psychológ sa rozhodol vychovávať svoje dieťa spolu so šimpanzom, aby zistil, ako prostredie ovplyvní vývoj oboch jedincov. Cieľom bolo pochopiť, či sa šimpanz dokáže naučiť ľudské správanie a či môže prostredie zmeniť jeho prirodzené inštinkty.
Počas experimentu boli dieťa a šimpanz vystavení rovnakým podmienkam. Nosili oblečenie, jedli spolu a dokonca sa učili rovnaké návyky. Spočiatku sa zdalo, že šimpanz sa prispôsobuje ľudskej rodine. No postupom času sa začali objavovať znepokojivé zmeny v správaní dieťaťa.
Rodičia si všimli, že ich syn preberá šimpanzie návyky. Začal vrčať, byť agresívny a bojovať o jedlo. To ich viedlo k rozhodnutiu experiment predčasne ukončiť. Napriek tomu sa následky nedali zvrátiť. Obaja účastníci experimentu mali tragický osud. Ako sa skončil život dieťaťa a šimpanza?
Experiment so šimpanzom mal desivé dôsledky
Vedecký experiment, ktorý mal trvať päť rokov, sa nakoniec skončil už po deviatich mesiacoch. Psychológ Winthrop Niles Kellogg a jeho manželka Luella chceli zistiť, či je šimpanz šimpanzom kvôli svojim génom alebo prostrediu, v ktorom vyrastá. Ich syn Donald bol v čase začiatku experimentu len deväťmesačný, zatiaľ čo šimpanz Gua mal sedem a pol mesiaca.
Manželia viedli podrobné záznamy o vývoji oboch „súrodencov“. Gua bola obliekaná do detského oblečenia, jedla na vysokých stoličkách a dostávala rovnakú výchovu ako Donald. Očakávalo sa, že sa jej správanie bude postupne viac podobať na ľudské. Psychológ sa pýtal: „Aká by bola povaha výsledného jedinca, ktorý by vyrástol bez spojenia so svojím druhom?“
S pribúdajúcimi mesiacmi sa však začali diať nečakané veci. Hoci Gua dokázala porozumieť niektorým pokynom rýchlejšie ako Donald, nebola schopná naučiť sa hovoriť. Na druhej strane, Donald preberal od šimpanza neželané správanie. Čoraz častejšie vrčal, bol agresívny a prejavoval primitívne inštinkty. To rodičov viedlo k obavám, že ich syn sa nebude vyvíjať normálne.
Tragický koniec pre oboch účastníkov experimentu
Obavy o Donaldovu budúcnosť nakoniec viedli k predčasnému ukončeniu experimentu. Gua bola poslaná preč a oddelená od ľudskej rodiny, na ktorú si zvykla. Prežila psychický šok, pretože bola odstránená z prostredia, kde sa cítila bezpečne. Skončila zavretá v klietke so šimpanzmi, ktorých nepoznala a nevedela sa medzi nimi zaradiť.
Podľa odborníkov išlo o druhú traumu, ktorú zažila – prvýkrát bola oddelená od svojej biologickej matky, druhýkrát od adoptívnej ľudskej rodiny. Smutným vyvrcholením jej života bolo, že po troch rokoch zomrela na zápal pľúc.
Donaldov osud bol nemenej tragický. Hoci po ukončení experimentu vyrastal v normálnom prostredí, jeho život sa skončil predčasne. V roku 1973, rok po smrti svojich rodičov, sa rozhodol vziať si život. Mal iba 43 rokov.
Experiment so šimpanzom, ktorý mal ukázať vplyv prostredia na vývoj jedinca, priniesol viac otázok ako odpovedí. Nielenže nepreukázal, že šimpanz sa môže stať človekom, ale ukázal aj riziká takýchto experimentov na psychické zdravie účastníkov.
