V osemnástich rokoch otehotnela Katie Whiddon a s nadšením očakávala každý ultrazvuk, aby mohla vidieť svoje rastúce bábätko. Avšak v 20. týždni tehotenstva prišla šokujúca správa: jej synovi sa nevyvinuli horné ani dolné končatiny.
„Keď som zistila, že nebude mať ruky ani nohy, myslela som si, že po zvyšok svojho života bude len ležať na posteli. Vôbec som nevedela, čo nás čaká,“ priznala Katie.
Napriek obavám rodičov malý Camden čoskoro ukázal svoju výnimočnosť. Už vo veku dvoch mesiacov, keď ho Katie položila na posteľ, si všimla, že sa hrá s hračkami. „Rozplakalo ma to, bola som taká šťastná a hrdá, že bude schopný používať niektoré veci,“ spomína.
S pribúdajúcimi rokmi Camden neustále prekvapoval svojich blízkych. Vo veku štyroch rokov urobil svoje prvé kroky. Jeho otec ho pri tom podporoval spredu, zatiaľ čo Camden s úsmevom hovoril: „Idem k tebe.“
Dnes, ako deväťročný, sa Camden snaží robiť všetko, čo jeho rovesníci. Je sebavedomý a odhodlaný, pričom zdôrazňuje: „Môj handicap ma nijako neobmedzuje, dokážem všetko, čo moji spolužiaci!“
Jeho príbeh je dôkazom toho, že s odhodlaním a podporou rodiny je možné prekonať aj tie najväčšie prekážky.
