„Emočný babysitting“ vo vzťahoch – keď sa žena stane matkou partnera

foto: youtube.com

Vraví sa, že vo vzťahu by sme si mali byť oporou. Ale čo sa stane, keď sa podpora zmení na starostlivosť? Nie o vzťah, nie o deti – ale o dospelého muža, ktorý si nevie poradiť so svojimi emóciami, rozhodnutiami, povinnosťami.
Tento jav má meno: „emočný babysitting“ – keď sa žena v partnerstve ocitne v roli emocionálnej opatrovateľky. A hoci to môže spočiatku vyzerať ako láskavosť či starostlivosť, v skutočnosti ide o nerovnováhu, ktorá vedie k vyčerpaniu, frustrácii a strate túžby.

Čo znamená emočný babysitting?

Ide o dynamiku, kde žena preberá zodpovednosť za emocionálny stav, reakcie a vývoj partnera. Hovorí mu, ako sa má cítiť, prečo sa tak cíti, čo má urobiť, ako to má vyriešiť. Utešuje, motivuje, nosí mu emočné „plienky“ a hľadá zaňho riešenia – zatiaľ čo on nepreberá aktívnu úlohu vo vlastnom emocionálnom raste.

🗨️ „Tento vzorec je veľmi častý v heterosexuálnych vzťahoch, kde je žena socializovaná do roly ‚emocionálnej správkyne‘ a muž do roly toho, koho treba podporovať, pochopiť, zachrániť,“ vysvetľuje dr. Alexandra Solomon, psychologička a autorka knihy Loving Bravely.

Ako spoznáš, že si v tejto roli?

Neustále mu vysvetľuješ, prečo sa cítiš zranene, a zároveň ho upokojuješ, keď sa on cíti previnilo.
Hovoríš zaňho v spoločnosti, lebo „nechápe, čo povedať“.
Si jeho motivátorka, terapeutka, plánovačka, koučka aj sebareflexná opora.
Po hádke si to ty, kto hľadá riešenie – zatiaľ čo on „potrebuje čas“.
Cítiš, že ak sa ty emocionálne stiahneš, všetko sa rozpadne.

🗨️ „Ženy sú vychovávané k tomu, aby boli empatické, trpezlivé a dávajúce – a tak sa často ocitnú v pozícii, kde partnerove potreby systematicky predchádzajú tým ich vlastným,“ uvádza dr. Terri Apter, psychologička z University of Cambridge.

Prečo sa do tejto dynamiky dostávame?

Syndróm dobrej dievčiny – naučený vzorec, že byť dobrá znamená byť vždy oporou.
Zachraňovanie ako láska – presvedčenie, že „ak ho milujem dosť, zmení sa“.