Monogamia ako spoločenský konštrukt: Sú ženy naozaj stavané na jedného partnera?

Romantický ideál jednej lásky na celý život – zväčša heterosexuálnej, monogamnej a trvajúcej „kým nás smrť nerozdelí“ – je hlboko zakorenený v našich predstavách o vzťahoch. Od detských rozprávok až po svadobné sľuby sa tento model javí ako prirodzený a univerzálny. Ale čo ak je monogamia skôr kultúrnou normou než biologickou danosťou?

Čo hovorí veda? Evolúcia vs. kultúra

Kým v minulosti bola monogamia často vnímaná ako „prirodzený poriadok vecí“, moderný výskum ukazuje, že človek ako druh je flexibilne nastavený, čo sa týka vzťahov a sexuality. A to platí pre ženy rovnako ako pre mužov.

🗨️ „Monogamia nie je univerzálna, ale historicky a kultúrne podmienená forma spolužitia,“ tvrdí dr. Ryan Anderson, evolučný antropológ a spoluautor známej knihy Sex at Dawn, ktorá skúma sexualitu v prehistorických spoločnostiach.
„Naše predmoderné spoločenstvá boli často polygynné, ale aj promiskuitné – ženy aj muži vytvárali rôzne typy väzieb bez výlučnosti.“

Inými slovami: geneticky nie sme predurčení k monogamii. Je to skôr spoločenská dohoda – z dôvodov stability, vlastníctva, výchovy detí či kontroly majetku a sexuality.

Mýtus o ženských „vernejších“ génoch

Zatiaľ čo muži sú často zobrazovaní ako biologicky „promiskuitnejší“, ženy boli dlhodobo vnímané ako tie, ktoré túžia po stabilite, vernosti a ochrane. Moderné výskumy však tento stereotyp spochybňujú.

🗨️ „Ženská sexualita nie je pasívna ani jednostranne orientovaná na jedného partnera,“ vysvetľuje dr. Wednesday Martin, kultúrna antropologička a autorka bestselleru Untrue: Why Nearly Everything We Believe About Women, Lust, and Infidelity Is Wrong.
„V skutočnosti vieme, že ženy môžu byť rovnako – a v niektorých prípadoch ešte viac – sexuálne zvedavé, nespokojné a pripravené na zmenu ako muži.“

Dr. Martin sa odvoláva na výskumy z oblasti evolučnej psychológie aj neurovedy, ktoré ukazujú, že ženské libido nie je ani slabšie, ani „vernejšie“ – len často viac potlačované kultúrnymi normami.

Monogamia ako nástroj kontroly?

História monogamie je úzko spätá s majetkovými a patriarchálnymi štruktúrami. V mnohých tradičných spoločnostiach bola ženská vernosť kľúčová najmä preto, aby muž vedel, že jeho dedič je naozaj jeho.

🗨️ „Kontrola ženského tela a sexuality bola historicky úzko prepojená s monogamiou,“ tvrdí prof. dr. Silvia Federici, feministická teoretička a autorka knihy Caliban and the Witch.
„Monogamia nebola len o láske – bola o kontrole reprodukcie, o vlastníctve a o právach na ženské telo.“

V moderných dejinách sa síce jazyk zmenil, ale mnohé očakávania pretrvávajú: ženská nevera je stále spoločensky stigmatizovanejšia než mužská, a ženy, ktoré sa rozhodnú žiť polyamorne, sú často označované za nezrelé, nezodpovedné či „emočne poškodené“.

Ženská túžba a monotónnosť vo vzťahu

Zaujímavé poznatky prinášajú aj výskumy o dlhodobom partnerstve. Ukazuje sa, že ženy v monogamných vzťahoch častejšie ako muži hlásia pokles sexuálnej túžby, nespokojnosť s intimitou a väčšiu túžbu po novom podnete.

🗨️ „Monogamia býva pre ženy náročnejšia z hľadiska udržiavania túžby – nie preto, že sú menej oddané, ale preto, že ich túžba je výrazne kontextuálna a podmienená zmyslovými, emocionálnymi a novými podnetmi,“ uvádza dr. Lori Brotto, klinická psychologička a sexuologička z University of British Columbia.

Inými slovami – ženy potrebujú emocionálnu a psychickú stimuláciu, aby si udržali sexuálne spojenie, a rutinná, tradičná forma partnerstva im často tieto aspekty neprináša.

Rastúci záujem o polyamoriu a otvorené vzťahy

Nie je náhoda, že čoraz viac žien – najmä z generácií mileniálok a Gen Z – otvorene zvažuje, či je monogamia naozaj pre ne. Výskumy ukazujú, že až 30–40 % mladých ľudí má záujem o formu etickej nemonogamie. Mnohé ženy hovoria, že sa tak cítia slobodnejšie, autentickejšie a menej obmedzené vo vyjadrovaní svojej túžby.

🗨️ „Otvorené vzťahy nie sú o promiskuite, ale o vedomej práci so slobodou, hranicami a komunikáciou,“ hovorí dr. Elisabeth Sheff, výskumníčka a autorka knihy The Polyamorists Next Door.
„Mnohé ženy zistili, že v nemonogamii môžu po prvýkrát naplno rozvíjať svoju sexualitu aj intímnu autonómiu.“

Nie „buď alebo“, ale vedomý výber

Cieľom tohto článku nie je povedať, že monogamia je zlá alebo zastaraná. Mnohým ženám môže vyhovovať, najmä ak je založená na vzájomnom rešpekte, komunikácii a vedomom rozhodnutí. Problém však nastáva vtedy, keď je prezentovaná ako jediná možnosť – ako prirodzenosť, ktorú treba dodržať, inak ste „zlyhali“.

🗨️ „Autentická sexualita začína tým, že si dovolíme klásť otázky – a neuspokojiť sa s odpoveďami, ktoré nám podsunuli už ako malým dievčatám,“ uzatvára dr. Wednesday Martin.

---

Monogamia, ako ju poznáme, nie je večná ani nemenná. Je to forma vzťahu, ktorá môže fungovať – ak je slobodne zvolená. Ale ženy dnes čoraz častejšie skúmajú aj iné možnosti. Pretože moderná intímna sloboda neznamená „odmietnuť lásku“, ale nájsť taký jej tvar, ktorý rešpektuje našu pravdu, nie len tradíciu.