2. Vyhýbanie sa konfliktom
Hoci je konflikt prirodzenou súčasťou medziľudských vzťahov, „dobré dievčatá“ sa mu vyhýbajú, pretože nechcú byť vnímané ako nepríjemné, panovačné alebo egoistické.
3. Perfekcionizmus a vyhorenie
Snaha „robiť všetko správne“ vedie k perfekcionizmu, workoholizmu a následne k vyčerpaniu. Mnohé ženy s týmto syndrómom si nedovolia zlyhať, oddychovať alebo požiadať o pomoc.
4. Potláčanie emócií
Hnev, smútok alebo frustrácia sú často potlačené, pretože „dobré dievčatá“ predsa nevybuchujú, nevyplakávajú sa, neprotestujú. Tieto emócie sa však nezmiznú – zostávajú v tele a môžu sa prejaviť fyzickými alebo psychickými problémami.
5. Nízke sebavedomie a ťažkosti s hranicami
Pretože sa ženy neučia dôverovať svojmu vnútornému kompasu, často pochybujú o sebe, o svojich rozhodnutiach a cítia sa vinné, keď si dovolia „ísť proti prúdu“.
Ako nás to brzdí?
Syndróm dobrej dievčiny nás brzdí v osobnom rozvoji, v kariére, vo vzťahoch aj v sebarealizácii. Bráni nám povedať „nie“ toxickým situáciám, odmietnuť nefér podmienky alebo ísť si za tým, čo naozaj chceme. Namiesto autentického života žijeme podľa scenára niekoho iného – ticho, poslušne, bez vlny.
Ako sa z toho vymaniť?
Dobrou správou je, že syndróm dobrej dievčiny nie je doživotný rozsudok. S vedomým úsilím sa dá tento model správania zmeniť:
1. Sebareflexia
Uvedomenie je prvý krok. Kedy konám z obavy, že niekoho sklamem? Kedy potláčam vlastné potreby? Kde som povedala „áno“, ale chcela som povedať „nie“?
2. Nastavovanie hraníc
Cvičme sa v tom, že odmietnutie nie je krutosť, ale starostlivosť o seba. Nastavenie hraníc je zdravý spôsob, ako si chrániť svoju energiu.
3. Práca s vinou
Je prirodzené cítiť vinu, keď meníme zaužívané vzorce. Je však dôležité si uvedomiť, že nemáme povinnosť byť vždy príjemné, ak nás to zraňuje.
4. Zmena jazyka a vnútorného dialógu
Mnoho žien sa automaticky ospravedlňuje za svoje názory či potreby. Skúsme nahradiť:
- „Prepáč, že ťa otravujem…“ → „Mám na teba prosbu.“
- „Je mi ľúto, že som povedala nie…“ → „Teraz to pre mňa nie je vhodné.“
5. Podpora a komunity
Hovoriť o tom s inými ženami, nájsť terapeutku, koučku alebo komunitu, kde sa cítime bezpečne. Zdieľaná skúsenosť pomáha rozpúšťať pocit hanby a izolácie.
Záver: Byť milá nie je chyba – ak je to vedomá voľba
Byť láskavá, nápomocná či slušná nie je samo o sebe zlé. Problém nastáva, keď sa z toho stane povinnosť, automatizmus a podmienenie našej hodnoty. Skutočná sloboda prichádza vtedy, keď si môžeme vybrať, kedy budeme milé – a kedy radšej odídeme, povieme nie alebo postavíme sa za seba.
A možno práve vtedy, keď prestaneme byť „dobrými dievčatami“, sa staneme celistvými ženami.
