Na niektorých linkách verejnej dopravy nájdete aj oznámenia a hlásenia, ktoré vyzývajú cestujúcich, aby nepoužívali mobilné telefóny alebo ich mali v režime ticha. V zónach pre starších a tehotné ženy je dokonca používanie mobilu úplne zakázané kvôli citlivosti zdravotných pomôcok.
Prečo by u nás takýto zvyk vyvolal prekvapenie?
V mnohých európskych krajinách (vrátane Slovenska) je hovorenie do mobilu v MHD alebo na ulici úplne bežné. Telefón sa stal predĺžením našej osobnosti, komunikačným nástrojom, ktorý používame kdekoľvek – často bez ohľadu na to, ako veľmi tým rušíme okolie.
Bežné situácie:
- telefonát cez handsfree na plné hlasivky vo vlaku,
- pracovné hovory cez reproduktor v kaviarni,
- osobné rozhovory v čakárňach,
- hlasné rozprávanie v reštaurácii.
U nás to vyvoláva možno podráždenie, no sociálne sankcie sú minimálne. V Japonsku by však takéto správanie mohlo spôsobiť ostrakizáciu, nepríjemné pohľady, ba dokonca verbálne napomenutie.
Zvyk, ktorý odzrkadľuje spoločenské hodnoty
Tento „drobý“ zvyk odhaľuje hlbšie rozdiely v chápaní slobody jednotlivca.
- V západnej kultúre prevláda individualizmus – „mám právo telefonovať, keď potrebujem“.
- V japonskej spoločnosti dominuje kolektivizmus – „moja sloboda končí tam, kde začína komfort druhého“.
🗨️ „Ticho nie je pasivita, ale aktívne gesto rešpektu voči iným. Je to spôsob, ako zostať prítomný bez toho, aby sme na seba upozorňovali,“ píše Leah Zani, kultúrna antropologička, ktorá žila a pracovala v Tokiu (zdroj: Japan Today).
Cestovanie ako kultúrna škola
Pre Európana môže byť návšteva Japonska kultúrnym šokom, najmä ak je zvyknutý na „voľnosť vyjadrovania“. No práve takéto zvyky učia človeka vnímať svet inými očami – a uvedomiť si, že rešpekt k druhému niekedy nevyžaduje slová.
Len ticho. A pochopenie, že norma nie je globálna – je kultúrna.
Odborný zdroj:
Zani, Leah. (2022). Public Silence in Japan: Cultural Expectations and Social Harmony. Japan Today.
Yamada, Tomoko. (2021). Social Behavior and Harmony in Japanese Public Life. Waseda University.
