Niektoré vzťahy sa lámu pri nevere. Iné pri peniazoch. A potom sú také, kde medzi dvoma ľuďmi stojí nie tretia osoba v posteli, ale v obývačke – vlastná matka.
Jana s Petrom tvorili pár tri roky. Milovali sa, smiali spolu, plánovali spoločný byt. Ale v ich vzťahu bol jeden konštantný tieň: jeho mama. Nenápadná, no všadeprítomná. A keď sa situácia vyhrotila, Jana urobila niečo, čo si dlho vyčítala – dala mu ultimátum.
Na začiatku to vyzeralo nevinne: Len veľmi blízky vzťah matky a syna
Peter bol slušný, pozorný, starostlivý. No už v prvých mesiacoch Janke došlo, že jeho matka má v jeho živote prvoradé miesto.
Volali si niekoľkokrát denne. Vedela, čo jedol, kde bol, čo mal na sebe. Ak išli niekam s Janou, mama volala aj o polnoci: „Si v poriadku, Peťko?“
Jana si spočiatku myslela, že je to len fázou. Ale časom pochopila, že toto nie je len starostlivá matka. Toto je žena, ktorá sa rozhodla, že jej syn nebude patriť nikomu inému.
Začali sa malé boje – o pozornosť, o priestor, o rešpekt
Keď si chceli zariadiť byt, mama mala posledné slovo. Keď plánovali víkend, museli ho zladiť s jej plánmi.
Jana už nevládala.
„Peter, milujem ťa, ale ja nechcem byť s niekým, kto musí pýtať povolenie od mamy, aby mohol žiť svoj vlastný život.“
A tak prišiel večer, keď si sadli. A ona povedala jasne:
„Buď ja, alebo tvoja mama. Nehovorím, že ju máš vymazať. Len že náš vzťah musí mať hranice. A tie teraz neexistujú.“
