Reakcia okolia? Neprišla ani vlna pochopenia, ani tragédia
Manželka ho nechápala. Deti boli zmätené. Rodičia si mysleli, že má psychický kolaps. Kolegovia len prikyvovali a hovorili: „Aj ja by som chcel, ale nemôžem.“
Lenže on už nechcel čakať, kým „bude môcť“.
Predal byt, kúpil obytný karavan a vyrazil.
Bez cieľa, luxusu. Bez kalendára.
Život v pohybe ho naučil stáť pevne
Miroslav dnes žije minimalisticky.
Zarába ako freelancer, pracuje z diaľky. Jedáva jednoducho, spí v prírode, každé ráno varí kávu s výhľadom, nie s telefónom v ruke.
„Vymenil som istotu za slobodu. Komfort za pokoj. A hoci som veľa stratil, získal som späť to najdôležitejšie – seba.“
Nie je to vždy ľahké. Karavan nemá kúpeľňu ako v hoteli. Prší aj vtedy, keď sa chce presúvať. Ale po prvý raz necíti v noci ticho ako výčitku.
A čo rodina?
S manželkou sa rozviedli, ale v dobrom.
Deti ho navštevujú počas prázdnin.
Naučili sa, že otec nemusí byť každý deň doma, aby bol prítomný.
Dnes im ukazuje, že existujú aj iné cesty než tie nalinkované – a že niekedy je najodvážnejší ten, kto sa prizná, že nie je šťastný.
Prečo to spravil? Lebo nie každý chce život, ktorý vyzerá dobre na papieri
Miroslav neodmietol zodpovednosť. Neutekal.
Len si dovolil povedať si: „Toto už nie som ja.“
A možno práve v tom je skutočná odvaha –
Nie všetko zničiť, ale vymeniť dobrý život za pravdivý.
Nie pre všetkých je to cesta. Ale pre niektorých je to záchrana pred vlastným vyhasnutím.
A karavan? Ten nie je únikom. Je to pripomienka, že domov môže byť aj tam, kde znovu počuješ svoj vlastný hlas.
