Prečo mu hovorili legenda slovenského divadla? Hral v legendárnych filmoch, ale čo skrýval mimo kamery? Budského príbeh vás dojme!
Charakteristickým znakom Budského herectva bola osobitá charizma a výrazný prejav, ktorý si získal uznanie mnohých režisérov, vrátane Jána Jamnického. Slovenský jazyk ovládal dokonale, čo mu otvorilo dvere k množstvu náročných postáv. Ako herec, neskôr režisér a pedagóg, strávil v Slovenskom národnom divadle neuveriteľných 41 rokov. Počas tejto doby stvárnil veľké množstvo postáv a režíroval vyše 50 hier.
Po druhej svetovej vojne začal Budský naplno rozvíjať svoj režijný talent. V rokoch 1945 až 1976 pôsobil v SND ako režisér, pričom v období 1945 – 1953 viedol činoherný súbor ako jeho šéf. Výrazne sa pričinil o zviditeľnenie slovenskej kultúry tým, že na javisko priniesol aj tvorbu štúrovských básnikov. Z jeho tvorby vynikajú aj adaptácie diel svetových klasikov ako Shakespeare, Čechov či Gorkij.
Popri divadelnej práci sa venoval aj pedagogickej činnosti na Vysokej škole múzických umení. Bol zakladateľom odboru réžie a svojimi znalosťami a skúsenosťami formoval celé generácie mladých tvorcov. Dokázal sa prispôsobiť aj neľahkým podmienkam socializmu a v inscenáciách často zakomponoval skryté odkazy, ktoré obchádzali cenzúru a reflektovali aktuálne spoločenské dianie.
Jeho meno sa nespája len s divadlom – zanechal stopu aj vo filme. Zahral si vo viacerých dielach, ktoré patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie – napríklad Varúj…!, Vlčie diery, Kapitán Dabač, Nevesta hôľ či Majster kat. Z televíznych projektov si diváci môžu pamätať jeho výkony v Sám vojak v poli, Canarisova krvavá hviezda či v seriáli Louis Pasteur. Ako režisér sa do povedomia zapísal napríklad inscenáciou Kráľ Oidipus. Jeho dvojdielne spracovanie Postupimskej konferencie prepojilo dramatickú tvorbu s publicistikou a predstavovalo dôležitý príspevok k vývoju televízneho žánru.
Jeho osobný život bol spätý s herečkou Oľgou Budskou, o sedem rokov mladšou kolegyňou, ktorú spoznal v SND. Spolu účinkovali aj v Hamletovi. Jozef Budský zomrel 31. januára 1989 v Bratislave, vo veku 77 rokov. Oľga Budská ho prežila o viac než štvrťstoročie – zomrela ako 97-ročná v roku 2015. Obaja spočívajú na cintoríne vo Vrakuni, kde si našli posledný spoločný odpočinok.
