Malá slečna v rade na pokladni ma potiahla za rukáv a povedala mi vetu, na ktorú nikdy nezabudnem

„Stála som v rade v supermarkete.

Bol to úplne obyčajný deň. Stála som s košíkom, plným mlieka, chleba a pár zbytočností, ktoré som si kúpila len tak pre radosť.

Predo mnou bola staršia pani, za mnou nejaký muž v obleku, ktorý netrpezlivo pozeral na hodinky.

A potom som zrazu ucítila jemné potiahnutie za rukáv.

Obzrela som sa.

Vedľa mňa stála malá dievčinka – mohla mať päť, možno šesť rokov. Vlasy mala zopnuté do dvoch veselých copíkov a na sebe ružové šaty, ktoré jej boli trochu veľké.

„Ahoj,“ povedala, úplne vážne, akoby sa poznáme odjakživa.

Trochu som sa usmiala a kývla hlavou. „Ahoj.“

Chvíľu na mňa len hľadela, očami veľkými ako taniere. A potom vyslovila vetu, ktorá ma zastavila.

„Ty si smutná?“

Nevládala som sa ani poriadne nadýchnuť.

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓