Môj otec bol ŠtB-ákom. Nenávidel som ho za minulosť. Ale život za socializmu mal aj tajných hrdinov. Môj otec bol jedným z nich

• Príbeh muža, ktorý zistí, že jeho otec bol príslušníkom ŠtB
• Zápas s hanbou, hnevom a tichom, ktoré pretrvalo roky
• Denník v pozostalosti odhaľuje úplne iný príbeh
• Láska, obeta a tichý odpor v systéme, ktorý ničil

Život za socializmu bol plný ticha. A to najväčšie ticho u nás doma mal na starosti môj otec. Nikdy nehovoril, nikdy sa nehádal, nikdy nevysvetľoval. Až keď som mal osemnásť, niekto mi potichu povedal: „Tvoj starý pán bol u ŠtB, vieš o tom?“

Odvtedy som ho nenávidel. Nepovedal som mu to. Ale prestal som s ním hovoriť. Celé roky. Mlčal som ako on. Bál som sa, že som jeho krv. Že v mojich žilách koluje zrada.

Keď zomrel, nič som necítil. Až kým som nenašiel škatuľu. A v nej denník.

Po prečítaní som len ticho sedel. A zrazu som si uvedomil, že som nikdy nepoznal vlastného otca.

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓