Renata (58): Po rokoch som znovu stretla lásku z tábora. Osud mal zmysel pre humor
Keď mi Peter pred rokom povedal, že ma chce zoznámiť so svojím bratom, čakala som obyčajnú spoločnú večeru.
Namiesto toho som sa vrátila do minulosti – presne o štyridsať rokov späť. Do čias, keď som ako praktikantka na detskom tábore prežila svoju prvú veľkú letnú lásku.
Mal čierne vlasy, široké ramená a krásny úsmev. Volal sa Tomáš. Boli sme mladí, zamilovaní a presvedčení, že naša láska prežije aj po tábore. Neprežila. Po dvoch týždňoch sme si dali posledný bozk a vrátili sa do bežného života. Ale spomienky zostali. A zostali hlboko.
Ubehlo takmer štyridsať rokov. Ja som sa stihla vydať, mať tri deti, rozviesť sa, znovu sa postaviť na nohy a začať nový život. Spoznala som Petra – muža, s ktorým som sa cítila pokojne a bezpečne.
A práve on mi raz oznámil, že jeho brat je v meste a pôjdeme spolu na večeru.
A tam… mi zrazu neznámy muž stisol ruku a povedal:
„Renatka, to si ma už nepamätáš? Detský tábor v Horke. Prežili sme spolu krásne leto…“
Stuhla som. A potom mi to došlo. Ten muž bol Tomáš. Moja letná láska z detstva. A teraz…
Za socializmu sme trávili väčšinu leta v prírode. Mala som pätnásť, keď som začala chodiť ako praktikantka na detské tábory. Neskôr som sa stala vedúcou a milovala som tú atmosféru – hry, spievanie, táboráky, blízkosť ľudí.
Boli to krásne roky. A práve tam som spoznala Tomáša. Bola to moja prvá skutočná letná láska. Intenzívna, nevinná, ale silná. Po dvoch týždňoch sme sa rozlúčili – a nikdy viac nevideli.
