Včera som našla list, ktorý som napísala sebe, keď som mala 16. Rozplakal ma

„Bolo to úplne náhodné.

Upratovala som poličku so starými knihami. Väčšinu z nich som neotvorila celé roky. Z jednej, ktorú som mala rada na strednej, vypadol zažltnutý papier.

Najskôr som si myslela, že je to nejaká stará poznámka alebo školská úloha. Ale keď som ho rozložila, uvidela som svoje písmo.

Moje šestnásťročné písmo.

Na vrchu bolo napísané: „List pre moju budúcu JA“.

Úplne som zabudla, že som niečo také kedy písala. A hneď som cítila v hrudi čudný tlak – zmes zvedavosti a strachu.

Chcela som ho čítať hneď. Ale zároveň som sa bála. Čo mi tá šestnásťročná ja napísala? Čo ak mi pripomenie všetky sny, ktoré som nesplnila?

Nakoniec som si sadla na zem, oprela sa o poličku a otvorila ten list.

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓