Kremeľ otáča zbrane proti vlastným. KTO sa stal terčom vo vlastnej KRAJINE a PREČO?

Oficiálne dôvody Moskva neponúka, jednotlivé prípady sú však na prvý pohľad rôznorodé. Markov údajne stratil priazeň pre svoje kontakty v Azerbajdžane v čase, keď sa vzťahy medzi Moskvou a Baku zhoršili. Aľochina obvinili zo zneužívania peňazí určených pre vojakov po tom, čo sa chválil luxusným autom a drahými hodinkami. Montjanová zase čelila vyšetrovaniu pre údajné spreneverenie prostriedkov zbieraných pre front.

Podľa Guardianu však tieto dôvody zakrývajú hlbší konflikt medzi dvoma skupinami vo vnútri provládneho tábora: medzi „lojalistami“ prepojenými s ministerstvom obrany a Kremľom a tzv. „militaristami“ – ultranacionalistickými Z-blogermi a aktivistami, ktorí po roku 2022 začali na vlastnú päsť podporovať armádu, nakupovať drony či vozidlá a zásobovať jednotky. Práve ich nezávislosť a kritika spôsobu vedenia vojny vyvolali nervozitu v Kremli.

Režim sa ich snaží dlhodobo oslabiť. V roku 2024 napríklad uväznil známeho ultranacionalistu Igora Girkina. Do vojny pritom prúdia obrovské sumy peňazí, čo vytvára ďalšie napätie. Ruský publicista Ivan Filippov pripomína, že súboj medzi týmito frakciami je v jadre bojom o vplyv a financie. Pripomenul aj to, ako vplyvný propagandista Vladimir Solovjov útočil na proválečných blogerov preto, že vyzbierali pre front viac peňazí než jeho štátom podporovaná nadácia.

Paradoks situácie neunikol ani protirežimnej opozícii. „Je ironické sledovať, ako ľudia, ktorí nikdy neprotestovali proti väzneniu liberálov, teraz zrazu zistili, že ruská spravodlivosť je selektívna a ktokoľvek môže skončiť vo väzení bez dôvodu,“ hovorí Filippov.

Šulmanová predpovedá, že represie sa budú len stupňovať. Keďže protiváleční aktivisti sú už takmer všetci vo väzení alebo v exile, režim si podľa nej bude hľadať nových nepriateľov vo vlastných radoch. „Represívny aparát potrebuje stále nové obete. Ten stroj sa musí neustále živiť,“ dodáva.

ZDROJ: PRIMACNN