Bez vody, bez jedla, bez úniku: Dramatický príbeh vojakov z ukrajinského frontu
Celkovo sa pokúsili opustiť pozície 30-krát, no zakaždým ich zradilo počasie alebo ruský dohľad. Až 28. októbra zostala hmla hustá od skorého rána. „Vyšiel som z úkrytu, bolo ticho a hmla. Vtedy som povedal: Myslím, že dnes ideme domov,“ spomína Tišajev.
Ich úniková trasa mala 12 kilometrov a trvala takmer tri hodiny. Aj napriek zraneniam Aliksijenko kráčal po vlastných. Nemohli sa zastaviť na viac než pár minút, keďže len týždeň predtým sa v oblasti pokúsili Rusi o útok. „Celý čas kráčate a modlíte sa,“ dodal Tišajev.
Nakoniec mali šťastie – dorazilo vozidlo s ďalšími ukrajinskými vojakmi, ktoré ich evakuovalo z bojovej zóny. Tišajev je momentálne na dovolenke so svojou manželkou a sedemročnými dvojčatami, no čoskoro sa má vrátiť späť do služby v Záporožskej oblasti. Aliksijenko strávil približne tri týždne v nemocnici a stále sa zotavuje. Plánuje rekonštruovať dom, ako sám hovorí, „aby si dal veci do poriadku“.
Obaja priznávajú, že stále nedokážu pokojne spať – často sa v noci budia a inštinktívne siahajú po zbrani, ktorá tam už nie je. Napriek všetkému dúfajú, že sa systém nasadzovania vojakov zmení.
„Je lepšie obetovať sto metrov zničeného územia,“ uzatvára Tišajev. „Nestojí to za ľudské životy.“
ZDROJ: PRIMACNN
