EÚ schválila migračný pakt. Slovensko výnimku nezískalo. Buď migrantov príjmeme alebo zaplatíme!

Slovensko však od začiatku deklarovalo svoj odmietavý postoj k migračnému paktu. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok upozornil, že Slovensko by si zaslúžilo výnimku, keďže počas vojny na Ukrajine prijalo desaťtisíce utečencov.

„Zvýraznil som pred kolegami, že nerozumiem, prečo Slovensko nebolo zaradené medzi krajiny s možnou výnimkou, keďže sme prijali desaťtisíce utečencov z Ukrajiny. Aj preto sme nemohli podporiť túto časť týkajúcu sa paktu o nelegálnej migrácii,“ vyhlásil.

Slovensko tak odmieta nielen prijímanie migrantov, ale aj platby za ich neprijatie. Podľa ministra ide o „falošnú solidaritu“, ktorá nespravodlivo penalizuje aj tie krajiny, ktoré si už svoje záväzky splnili.

Migračný pakt rozdeľuje Európu. Niektoré štáty už žiadajú výnimky

Kým Slovensko spolu s Maďarskom pakt odmietlo, iné krajiny už požiadali o vyňatie z prispievania do systému solidarity. Medzi nimi sú napríklad Česko, Poľsko, Bulharsko či Chorvátsko, ktoré argumentujú vysokým migračným zaťažením.

Maďarský premiér Viktor Orbán reagoval ostro a označil rozhodnutie Bruselu za „nový, absurdný a nespravodlivý útok“ na Maďarsko.

„To, že Európska komisia tvrdí, že Maďarsko sa migračná kríza netýka, je samo o sebe poburujúce. Neprijmeme ani jediného migranta a nebudeme platiť za migrantov. Začína vzbura,“ vyhlásil Orbán.

Nový migračný pakt je súčasťou širšieho balíka legislatívnych návrhov, ktoré majú zefektívniť azylové konania a zabezpečiť návraty osôb, ktoré nemajú nárok na ochranu v EÚ. Rovnako sa plánuje zriadiť „návratové centrá“ mimo územia Únie.

Podporu z Fondu solidarity dostanú krajiny ako Grécko, Cyprus, Španielsko a Taliansko, ktoré sú najviac zaťažené príchodom migrantov po mori alebo cez hranice.

Zároveň sa očakáva, že nové opatrenia vstúpia do platnosti 12. júna 2026, pokiaľ budú schválené kvalifikovanou väčšinou členských štátov na ďalšom zasadnutí Rady. To by sa malo uskutočniť 16. decembra, najneskôr však do konca roka.