Hrozí Európe ruský útok? Lídri varujú, analytici tvrdia TIETO SLOVÁ!

Európski lídri varujú pred útokom Ruska. Reálna hrozba alebo len vojnové strašenie?

Európski politickí lídri a predstavitelia bezpečnostných inštitúcií, vrátane generálneho tajomníka NATO Mark Rutte, opakovane upozorňujú na možnú hrozbu ruského útoku na európske krajiny. Podľa nich sa Moskva pripravuje na dlhodobý konflikt a systematicky testuje odhodlanie Západu. Kritici však tvrdia, že tieto varovania môžu mať aj politické pozadie a že reálne riziko priameho útoku Ruska na NATO zostáva sporné, píše portál RFE/RL.

Rutte v polovici decembra počas prejavu v Berlíne varoval pred Ruskom mimoriadne ostrými slovami.
„Temné sily útlaku sú opäť na pochode. My sme ďalším cieľom Ruska,“ vyhlásil. Išlo o jedno z najvýraznejších varovaní v sérii vyhlásení, ktoré v roku 2025 zazneli zo strany európskych politikov, armádnych špičiek a spravodajských služieb.

Varovania z celej Európy

Vo februári dánska spravodajská služba uviedla, že „Rusko je v konflikte so Západom a pripravuje sa na vojnu proti NATO“. V júni najvyšší nemecký generál Carsten Breuer vyhlásil, že k útoku by mohlo dôjsť do štyroch rokov. V novembri ho podporil jeho poľský náprotivok – len dva dni po tom, ako nemecký minister obrany Boris Pistorius poznamenal, že „niektorí vojenskí historici sa domnievajú, že sme už prežili posledné mierové leto“.

Rutte pred Ruskom varoval opakovane. V januári vyzval členské štáty NATO, aby zvýšili výdavky na obranu, „inak sa budú musieť začať učiť po rusky“. V júni zas naznačil možnosť koordinovaného útoku Ruska na Európu a Číny na Taiwan. Jeho decembrový prejav však zašiel najďalej, keď hovoril o vojne rozsahu, aký Európa zažila naposledy počas svetových vojen, s masovou mobilizáciou a miliónmi vysídlených ľudí.

Politické motívy alebo reálne riziko?

Niektorí analytici upozorňujú, že za varovaniami môžu byť aj pragmatické politické dôvody.
„Neexistujú dôkazy, že by Rusko bolo schopné alebo ochotné zaútočiť na NATO. Mnohí politici používajú ruskú hrozbu na dosiahnutie konkrétnych cieľov – Rutte, aby prinútil krajiny NATO plniť záväzky v oblasti obranných výdavkov, Poliaci, aby získali väčšiu prítomnosť NATO na svojom území,“ uviedol John Foreman, bývalý britský vojenský diplomat v Moskve a Kyjeve.

Skeptický tón zaznieva aj zo Spojených štátov. Riaditeľka amerických spravodajských služieb Tulsi Gabbard upozornila, že Rusko sa ani po takmer štyroch rokoch vojny nedokázalo podmaniť Ukrajinu.
Podľa nej americké spravodajské služby nehodnotia Rusko ako krajinu schopnú dobyť a okupovať Európu, a kritizovala „vojnových štváčov“, ktorí podľa nej zneužívajú hrozbu Ruska na podporu konfrontačnej politiky.

Dlhodobá hrozba podľa expertov

Odborník Teemu Tammikko z Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov súhlasí, že Rusko momentálne nevyzerá byť pripravené na útok proti NATO. Zároveň však upozorňuje, že moc ruského prezidenta Vladimir Putin je do veľkej miery založená na existencii vonkajšej hrozby.
„Z dlhodobého hľadiska je pravdepodobná nejaká forma priamej vojenskej provokácie, najmä ak sa vojna na Ukrajine dostane do patovej situácie,“ uviedol pre RFE/RL.

Niektorí pozorovatelia tvrdia, že prvky takejto provokácie už vidíme – napríklad pri narušovaní vzdušného priestoru NATO ruskými dronmi. Aktuálne varovania však podľa nich naznačujú oveľa temnejšie scenáre.

Scenár: útok na Estónsko?

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓