Kyberútoky, drony, hrozby: Prečo musí Európa začať hrať tvrdú hru proti Rusku

Európa odmieta byť fackovacím panákom. Odborníci opisujú, ako môže účinne reagovať na ruské provokácie

Čo by ste mali vedieť pred čítaním:

• Rusko testuje hranice Európy.
• Hybridná vojna sa stupňuje a EÚ uvažuje o aktívnejšom prístupe.
• Odborníci navrhujú sankcie, kyberoperácie aj vojenské manévre.
• Exminister obrany: Rusko nás už považuje za nepriateľov.

Európske štáty dnes riešia, ako vrátiť Moskve úder. Hovorí sa o kybernetických operáciách, no aj o demonštrácii sily – od veľkých armádnych cvičení pri ruských hraniciach až po strategické zásahy proti ruským aktérom v hybridnom priestore.

Bezpečnostný analytik Pavel Havlíček pre CNN Prima NEWS vysvetľuje, že Európa síce má dostatočné nástroje, no dlhodobo sa zdráha ich použiť. Bývalý slovenský minister obrany Martin Sklenár opisuje, aké možnosti má Európa v rukách. Dôvod je jasný: Rusko v posledných týždňoch eskalovalo svoje provokácie – od dronov nad Poľskom a Rumunskom po kyberútoky a hrozby.

Rusko testuje nervy Európy

Hybridné útoky, drony, lode pod cudzími vlajkami, kybernetické sondovanie – to všetko je len časť z toho, čím Moskva skúša odolnosť Európy. Štáty NATO preto čoraz hlasnejšie hovoria o potrebe prestáť byť pasívnym terčom.

Zvlášť rázne sa ozývajú krajiny, ktoré s Ruskom susedia. Lotyšská ministerka zahraničia Baiba Bražeová pre Politico uviedla:
„Rusko stále skúša naše limity. Reagovať len slovami nestačí. Potrebujeme činy.“

Aj štáty, ktoré doteraz volili opatrnosť, menia tón. Nemecký minister obrany Florian Hahn sa pýta, dokedy Európa hodlá tolerovať hybridnú vojnu bez adekvátnej odpovede.

NATO zvažuje tvrdší prístup

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓