Nová dohoda varuje Moskvu: útok na Ukrajinu znamená vojenskú odpoveď Západu. Zo strany SLOVENSKA a ČESKA neexistuje jednoznačné NIE

Otázna však zostáva politická vôľa v Prahe. Staronový český premiér Andrej Babiš (ANO) nedávno vylúčil, že by príslušníci Armády ČR mali byť vyslaní na Ukrajinu. Po januárovej návšteve Paríža vyhlásil, že „českých vojakov na Ukrajinu určite nepošleme“, pričom zdôraznil, že „armádu potrebujeme doma“.

Američania ako posledná možnosť

Plán zároveň počíta aj so scenárom, v ktorom by ani koalícia ochotných nedokázala ruské jednotky zatlačiť späť. Ak by Moskva pokračovala v ofenzíve a ešte ju zintenzívnila, do 72 hodín by mala nasledovať koordinovaná vojenská odpoveď, do ktorej by sa zapojili aj Spojené štáty americké.

Financial Times upozorňuje, že už samotné monitorovanie dodržiavania prímeria by bolo mimoriadne náročné. Súčasná frontová línia medzi Ruskom a Ukrajinou má totiž dĺžku až približne 1 400 kilometrov.

USA sa však podľa denníka ponúkli, že na dohľad nad bezpečnostnou situáciou poskytnú vlastné sledovacie technológie.

Západní vojaci na Ukrajine?

Nasadenie západných vojakov na Ukrajine bolo témou aj januárového stretnutia v Paríži. Francúzsky prezident Emmanuel Macron tam spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a britským premiérom Keirom Starmerom podpísali samostatnú dohodu.

Ich deklarácia o bezpečnostných zárukách, o ktorej informoval denník Le Monde, načrtáva plán nasadenia „mnohonárodných síl“ na Ukrajine bezprostredne po skončení vojny. Tieto jednotky by mali pôsobiť ako mierové sily a strážiť ukrajinské hranice.

Rusko však dlhodobo varuje, že západní vojaci na ukrajinskom území budú považovaní za „legitímne ciele“. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS by Moskva za zahraničnú intervenciu považovala aj zriadenie západných skladov, základní či logistických centier na Ukrajine.

ZDROJ: PrimacNN