ZDROJ: PrimnaCNN
Platnosť kľúčovej jadrovej dohody Nový START sa vo štvrtok 5. februára 2026 definitívne skončila. Spojené štáty a Rusko sa tak po prvý raz od roku 1972 ocitli v situácii, keď ich jadrové arzenály nepodliehajú žiadnej medzinárodnej zmluve, ktorá by stanovovala jasné limity. Podľa bezpečnostného analytika Vlastislava Břízu ide o významný a znepokojujúci moment v dejinách medzinárodných vzťahov. K zlyhaniu rokovaní o novej dohode podľa neho prispela aj rastúca úloha Číny.
„Ide o historický zlom. Po viac ako päťdesiatich rokoch neexistuje žiadny právne záväzný rámec, ktorý by reguloval jadrové zbrane dvoch najväčších jadrových mocností,“ uviedol Bříza. USA a Rusko pritom spoločne vlastnia približne 90 percent všetkých jadrových zbraní na svete.
Dohoda Nový START bola podpísaná v roku 2010 v Prahe prezidentmi Barackom Obamom a Dmitrijom Medvedevom. V čase svojho vzniku predstavovala prelom – obmedzovala počet rozmiestnených strategických jadrových hlavíc na maximálne 1 550 kusov pre každú krajinu a zavádzala mechanizmy vzájomnej kontroly a inšpekcií.
Zmluva vstúpila do platnosti 5. februára 2011 na desať rokov s možnosťou jednorazového predĺženia, ktoré obe strany využili v roku 2021. Ďalšie pokračovanie už však zmluva neumožňovala. V roku 2023 Rusko svoju účasť na dohode pozastavilo a snahy o jej obnovenie alebo nahradenie novým dokumentom stroskotali.
Napriek vážnosti situácie Bříza upozorňuje, že netreba očakávať okamžité dôsledky v podobe nových jadrových pretekov. „Pre bežný svet sa zo dňa na deň nič nemení. Neznamená to, že by zajtra začali masívne zbrojné programy,“ vysvetľuje.
Jadrové zbrane sú podľa neho mimoriadne nákladné a Rusko je v dôsledku dlhodobého konfliktu na Ukrajine ekonomicky oslabené. Ak by sa aj obe krajiny rozhodli zvyšovať svoje arzenály, výhodu by mali Spojené štáty.
Zásadným problémom pri uzatváraní novej dohody je súčasná geopolitická situácia. Medzinárodné vzťahy sú čoraz viac založené na sile a nátlaku, nie na spolupráci. Ruská agresia proti Ukrajine podľa Břízu prakticky zničila zvyšky dôvery medzi Moskvou a Západom.
„Paradoxne, aj počas studenej vojny boli vzťahy natoľko stabilné, že umožňovali dialóg o jadrových zbraniach. Dnes je situácia ešte napätejšia,“ dodáva expert.
Významným faktorom je aj rastúci jadrový arzenál Číny. Peking v posledných rokoch výrazne investuje do modernizácie svojich zbraní. Z približne 300 hlavíc v roku 2020 sa ich počet zvýšil na zhruba 600 a do roku 2030 by mohol presiahnuť hranicu tisíc kusov.
Hoci je Čína stále pozadu za USA a Ruskom, obe krajiny ju vnímajú ako budúceho strategického konkurenta. Práve preto sa zdráhajú uzavrieť novú dohodu bez jej účasti. Peking však zatiaľ nemá dôvod viazať sa medzinárodnými limitmi, keďže sa stále nachádza v slabšej pozícii.
„Čína je jedným z hlavných dôvodov, prečo dnes žiadna nová jadrová dohoda neexistuje,“ uzatvára Bříza.
ZDROJ: PRIMACNN
V týchto dňoch Sociálna poisťovňa pokračuje vo veľkom prepočítavaní predčasných starobných dôchodkov. Ide o poslednú…
Televízia Markíza rozšírila svoj športový tím o novú moderátorskú posilu. Simona Leskovská mala v stredu…
Európski lídri bijú na poplach: žiadajú zastavenie útokov na energetiku v iránskej vojne Prezidenti a…
Šok v Bielom dome: Trump vtipkoval o Pearl Harboru pred japonskou premiérkou Americký prezident Donald…
Voľby vo Francúzsku bavia internet. Súboj Hittler vs. Zielinski sa vymkol kontrole Komunálne voľby vo…
Zelenskyj riskuje premárnenie veľkej šance, varujú výrobcovia dronov. Čo chystá Putin? Ukrajinský obranný priemysel stojí…