Byť matkou nie je jednoduché. Najmä ak sa žena ocitne v tejto úlohe sama. V spoločnosti, kde sa od žien často očakáva sila a samostatnosť, sa zabúda na ich vnútorné prežívanie a emócie. Tehotenstvo môže byť krásnym obdobím, no zároveň môže vyvolať strach, obavy a neistotu.
Najmä ak žena zrazu zistí, že na všetko zostala sama. Bez podpory, bez partnera, s množstvom otázok a neistých odpovedí. Mnohé ženy v takých chvíľach hľadajú východisko, ktoré sa im javí ako jediné možné riešenie.
Niektoré z nich sa rozhodnú pre potrat. Nie preto, že by nechceli dieťa, ale preto, že sa boja budúcnosti. Boja sa, že to nezvládnu. Boja sa byť samy.
Tento príbeh je o jednej takej žene. Bola mladá, tehotná a opustená. Dúfala v rodinu, no namiesto nej prišla zrada a rozchod. Objednala sa na zákrok, ktorý mal všetko „vyriešiť“.
No vo chvíli, keď sedela v čakárni, sa stalo niečo nečakané. Malý okamih. Jeden papierik. Jedna veta.
Mohla ísť ďalej. Mohla zabudnúť. Mohla podstúpiť zákrok a vrátiť sa domov.
Ale neurobila to.
Čo presne sa stalo v tej klinike, že sa rozhodla pre zmenu?
To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓
