Mier na obzore? Rokovania Ukrajiny a Ruska sprevádzajú hlboké rozpory
Mierové rokovania pod lupou: Sú Ukrajina a Rusko bližšie k dohode?
Napriek optimistickým vyjadreniam amerického prezidenta Donalda Trumpa zostávajú pozície Ukrajiny a Ruska pri mierových rokovaniach výrazne vzdialené. Delegácie oboch krajín sa v týchto dňoch stretávajú v Abú Zabí, kde prebieha druhé kolo rozhovorov sprostredkovaných Spojenými štátmi. Kľúčovými spornými bodmi sú územné otázky, najmä budúcnosť Donbasu, ako aj bezpečnostné záruky po prípadnom ukončení vojny.
Trump v posledných týždňoch opakovane naznačoval, že mier je „na dosah ruky“. Moskva aj Kyjev však tieto očakávania tlmia. Navyše Rusko obnovilo letecké útoky na Kyjev len niekoľko dní po tom, čo Trump tvrdil, že Vladimir Putin súhlasil s dočasným obmedzením útokov počas extrémnych mrazov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj následne obvinil Kremeľ z porušenia sľubov.
Ako blízko je mierová dohoda?
Vyhliadky na dohodu zostávajú nejasné. Rusko naďalej presadzuje rozsiahle územné požiadavky a trvá na tom, aby Ukrajina postúpila celý Donbas – vrátane oblastí, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva. Podľa amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia sa rokovania prakticky točia okolo jedinej otázky: územia.
Ukrajina tieto podmienky dlhodobo odmieta. Prezident Zelenskyj však pripustil, že je ochotný diskutovať o alternatívnych riešeniach, napríklad o čiastočnom stiahnutí vojsk z východu krajiny alebo o vytvorení demilitarizovanej zóny. Ani prípadný kompromis v územných otázkach by však automaticky neznamenal dohodu.
Bezpečnostné záruky ako kameň úrazu
Ďalším zásadným problémom sú povojnové bezpečnostné záruky. Moskva odmieta akúkoľvek prítomnosť európskych vojsk na území Ukrajiny, zatiaľ čo Kyjev to považuje za nevyhnutnú podmienku trvalého mieru. Rusko zároveň požaduje výrazné obmedzenie veľkosti ukrajinskej armády, čo Zelenskyj považuje za neprijateľné.
Obe strany sa pritom snažia vystupovať zmierlivo pred americkým prezidentom a prezentovať sa ako aktér, ktorý má záujem o mier. Zodpovednosť za neúspech rokovaní však navzájom prenášajú jeden na druhého.
Kto sedí za rokovacím stolom?
Rokovaní sa zúčastňujú vysokopostavení predstavitelia. Ukrajinskú delegáciu tvoria okrem iných šéf prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov, skúsený vyjednávač David Arachamija a náčelník generálneho štábu Andrij Hnatov. Ruský tím vedie šéf vojenskej rozviedky GRU Igor Kosťukov spolu so zvláštnym vyslancom Kremľa Kirillom Dmitrijevom.
Za Spojené štáty vystupujú osobitný vyslanec Steve Witkoff a Jared Kushner, zať Donalda Trumpa. Ich účasť vyvoláva kontroverzie, keďže čelia kritike za nedostatok klasických diplomatických skúseností.
Zatiaľ nie je jasné, či a kedy by mohlo dôjsť k priamemu stretnutiu Putina a Zelenského. Ukrajinský prezident deklaroval ochotu rokovať na neutrálnej pôde, zatiaľ čo Kremeľ trvá na tom, aby Zelenskyj pricestoval do Moskvy – čo Kyjev odmieta.
