Syndróm dobrej dievčiny: Prečo chceme byť vždy milé a ako nás to brzdí

„Buď milá. Buď slušná. Neodvrávaj. Pomôž. Usmievaj sa.“
Tieto vety, často opakované v detstve mnohým dievčatám, sa na prvý pohľad môžu zdať ako neškodné rady pre správne správanie. Avšak pod povrchom sa skrýva niečo hlbšie – tichý mechanizmus, ktorý nás učí potláčať vlastné potreby v prospech očakávaní druhých. Tento jav má aj svoje meno: syndróm dobrej dievčiny.

Čo je to syndróm dobrej dievčiny?

Syndróm dobrej dievčiny (z anglického Good Girl Syndrome) označuje vychovávanie a sociálne formovanie dievčat tak, aby boli vždy príjemné, ochotné, nekonfliktné a predvídateľné. Ide o model správania, ktorý vzniká už v ranom veku a pretrváva často až do dospelosti. Ženy so syndrómom dobrej dievčiny sa snažia zapáčiť, vyhovieť, vyhýbať konfliktom, mať všetko „pod kontrolou“ a pôsobiť ako „správne“ – aj za cenu vlastného nepohodlia, únavy alebo frustrácie.

Kde sa to berie? Kultúrne a rodové korene

Tento syndróm nevzniká vo vzduchoprázdne. Je výsledkom dlhodobých kultúrnych naratívov o ženstve, ktoré sú často podporované rodinou, školou, médiami i spoločenským prostredím. Dievčatám sa od malička hovorí:

„Dievčatá nekričia.“
„Dámy sa nesťažujú.“
„Musíš byť milá, inak si ťa nikto nebude vážiť.“

Zatiaľ čo chlapcom sa často toleruje odvrávanie ako znak individuality alebo „dravosti“, u dievčat sa podobné prejavy považujú za nevhodné alebo dokonca drzé. Výsledkom je generácia žien, ktoré sa boja byť nepríjemné, odmietnuť, nastaviť hranice, alebo prejaviť hnev.

Ako sa prejavuje syndróm dobrej dievčiny v dospelosti

Syndróm dobrej dievčiny nezostáva len v detstve. V dospelosti môže mať široké a brzdiace dôsledky:

1. Chronická potreba zapáčiť sa

Ženy sa často snažia vyhovieť všetkým – kolegom, partnerom, deťom, rodičom – aj keď to znamená obetovať vlastné potreby. Často hovoria „áno“, keď chcú povedať „nie“.