Zastavila som sa na benzínke. To, čo mi povedal neznámy muž, mi zmenilo deň
„Niekedy sa tie najneočakávanejšie chvíle stanú na tých najobyčajnejších miestach.
Bolo pondelkové ráno. Sivé, chladné, s tou typickou atmosférou, kedy sa vám nechce vstať z postele. Išla som do práce, rozospatá, s mysľou plnou povinností.
Auto už takmer kričalo, že potrebuje benzín. Tak som odbočila na najbližšiu čerpaciu stanicu.
„Len natankujem a pôjdem,“ pomyslela som si.
Stála som pri pumpe, ruky studené, hlava niekde úplne inde. A vtedy sa to stalo.
Z vedľajšieho auta vyšiel starší muž. Možno mal sedemdesiat, možno viac. Vlasy mu striebrili, kabát mal zapnutý až po krk. Zastavil sa vedľa mňa a chvíľu sa na mňa díval.
Priznám sa, bolo to trochu zvláštne. Myslela som si, že sa ide len spýtať, či je pumpa voľná, alebo niečo podobné.
