Čakala výber medzi dvoma ženami. Dostal ju niečím iným
Peter bol ticho. Potom povedal:
„Neviem si vybrať. Nechcem stratiť ani jednu. Ale viem, že teraz neviem byť dobrý partner. A ani syn. Som medzi dvoma požiadavkami, ktoré sa bijú. Tak si vyberám niečo tretie – samotu.“
Zbalil si veci. Odišiel z bytu. Nie k mame. Ale sám.
Nepovedal, dokedy. Neprosil o druhú šancu. Len sa stiahol.
A Jana zostala sama. Ale aj s odpoveďou.
Nie každý, kto ťa nechá, si vybral niekoho iného. Niekedy len nezvládol výzvu dospieť
Petrovo rozhodnutie ju najprv zlomilo. Potom nahnevalo.
Ale napokon pochopila, že nebola problém ona. A dokonca ani jeho matka – nie celkom.
Problém bol v tom, že Peter nikdy neprestrihol pomyselnú pupočnú šnúru. Že v 30-tke žil ako dieťa, ktoré potrebuje súhlas, prijatie a vedenie.
A keď prišla žena, ktorá chcela po jeho boku stáť ako rovnocenná, nezvládol to.
Dnes už vie, že ultimátum nebola chyba – bolo to zrkadlo
Nie, neľutuje, že mu dala na výber.
Lebo každý vzťah má limity. A ak je v ňom priestor len pre „maminho chlapčeka“, nebude tam nikdy miesto pre skutočného partnera.
Niektorí muži sa nikdy nenaučia byť mužmi. Nie preto, že by nemohli. Ale preto, že si vybrali pohodlie nad zodpovednosťou.
A keď si musíš vybrať medzi niekým, kto ťa chce ako partnerku, a niekým, kto ťa drží v úlohe druhej v poradí – vyber si vždy seba.
Lebo ak to neurobíš ty, neurobí to už nikto.
